Stavebné povolenia:

 Oravská vodár. spoločnosť

Okresný úrad Námestovo

Okresný dopravný inšpekt

Správa ciest

 

 Spoločný stavebný úrad

           tel.: 043 / 5581105

          Ing. Jozef Pavlík

Úradné hodiny

  Pondelok: 7.30 - 15.30 hod

Utorok: 7.30 - 15.30 hod.

Streda: 7.30 - 17.00 hod.

Štvrtok: Nestránkový deň

Piatok: 7.30 - 14.00 hod.

Sobota - Nedeľa
voľno

Kalendár akcií

December 2017
pon uto str štv pia sob ned
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31

Stavebné úrady

Spoločný stavebný úrad
Hattalova 367/15 
029 01 Námestovo 
 
č. t. 043/5581105
 
Ing. Jozef Pavlík
Mgr. Jarmila Ivanová
 
                      -----------------------------
               Oravská vodár. spoločnosť, 
               Okresný úrad Námestovo,  
               Okresný dopravný inšpekt., 
                           Správa ciest,
 
TOPlist
Obec vznikla v polovici 16. storočia na valaskom práve. Názov obce je doložený z roku 1554 ako Wasylow, z roku 1625 ako Vasilov; maďarsky Vaszilov, Vasziló.
Obec patrila Oravskému panstvu, spravovali ju dediční richtári. V roku 1624 mala asi 90 obyvateľov, v roku 1715 mala 150 obyvateľov, v roku 1778 mala 269 obyvateľov, v roku 1828 mala 87 domov a 448 obyvateľov.
Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Za I. ČSR sa živili chovom dobytka, šindliarstvom, prácou na píle. rozšírená bola aj výroba súkna a pokrovcov.
 
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť
 
OBEC V ROKOCH 1554 - 1945
 
V polovici 16. storočia sa Orava stala súkromným majetkom významného a bohatého Thurzovského rodu. Zemepán František Thurzo poveril schopného a silného Félixa Hyru, aby založil novú dedinu v lokalite Vasiľov. Túto lokalitu v údolí vtedajšieho Lokčianskeho potoka, dnešného Hruštínskeho potoka, nazývali podľa valacha ukrajinského pôvodu Vasiľa, ktorý na pasienkoch Oravského panstva pásol ovce a dobytok dávno pred založením dediny. Félix Hyra prišiel do Vasiľova v roku 1554 s piatimi valaskými rodinami a založil tu dedinu. Jej pôvodný názov sa zachoval. V daňovom súpise z roku 1554 sa uvádza: Wasylow je novozaložená dedina pána Františka Thurzu. Obyvatelia si stavajú domy v pustých miestach a hustých lesoch a miesto pluhu používajú motyku. V uvedenom roku vybudovali štyri usadlosti, lebo pán Ladislav David, výberca štátnych daní pre kráľovstvo, im vymeral daň 4 florény, čiže jeden florén za jednu usadlosť.
Valasi Ogulec, Maxim (Maxin) Frtula, Prčík a Malik s rodinami vyklčovali lesy, premieňali ich na pasienky a oráčiny a vytvorili sedliacke rale. Félix Hyra s rodinou obýval šoltýsku raľu a stal sa dedičným richtárom obce. Jeho potomkovia žijú vo Vasiľove dodnes.
 
V tom čase raľa predstavovala rozlohu 30 ha pôdy, na ktorej si rodina postavila dom, hospodárske budovy a živila sa chovom oviec a dobytka. Rale boli pomenované podľa mien prvých osadníkov nasledovne: Ogulcova, Maximova (Maxinova), Frtulova, Prčíkova a Malikova.
Keď Félix Hyra založil dedinu Vasiľov, v Námestovskom okrese existovala len Lokca. Okolité obce Babín, Hruštín, Breza, Krušetnica, Mútne, Vaňovka, Zákamenné, ba ani Námestovo ešte neboli založené. Preto Hyra s valachmi pásol ovce a dobytok na vzdialených pasienkoch, ktoré sa neskoršie stali územím ďalších novozaložených obcí a ich obyvatelia zachovali pôvodné názvy lokalít. A tak sa v Zákamennom zachoval Hirovský hrebeň, v Babíne Romanov potok, zvaný Listova, v Mútnom Hierovisko a hora Vasiľovka. Vo Vasiľove je dodnes lokalita Hirovce, nazývaná podľa prvého richtára a zakladateľa dediny Félixa Hyru.
Po smrti Félixa Hyru sa richtárom stal Ján Hyra, zvaný Roman. Spomína sa v chotárnej listine Babína. Z donácie Juraja Thurzu pre Jána Romana, Félixovho syna je známe, že v roku 1598 bol richtárom vo Vasiľove. V listinách sa Ján označoval priezviskom Roman Vasiľovský. Ján Roman Vasiľovský sa stal počas svojho života váženým a cteným človekom.
V roku 1575 bol členom valaského súdu na Orave. Valasi boli ľudia slobodnejší ako sedliaci. Neboli zaťažení robotovaním na poliach a poddanskými daňami. Zaoberali sa pastierstvom, chovom oviec a koní. Mohli nosiť zbraň, strážili cesty a chotáre pred zbojníkmi. Sprevádzali pocestných a kupcov na kráľovskej verejnej ceste, ktorá viedla z Trenčianskej župy cez Zázrivú, Párnicu, Veličnú, popri rieke Orave do Tvrdošína a tam sa vetvila na Žywec cez Polhorskú dolinu a Nowy Targ cez Trstenú a Jablonku. Valasi odvádzali Oravskému hradu ročné naturálne dávky z oviec a kozliat, ale boli oslobodení od platenia krajinskej dane. Mali vlastnú samosprávu, na čele ktorej stál vojvoda, volený zhromaždením valachov a valaský súd. Panovník Matej Korvín vydal oravským valachom privilégium v roku 1474 v Ružomberku. Valaské výsady potvrdili Ladislav II. v roku 1526 a Ferdinand II. v roku 1550.
V daňovom súpise z rokov 1566 a 1567 sa Vasiľov opäť uvádza ako nová dedina založená pánom Turzom. V roku 1574 Štefan Kubínyi o Vasiľove zaznačil, že jeho valasi neplatia žiadne dane a nevykonávajú robotu. V roku 1578 Vasiľov patril medzi slobodné valaské obce, Ktorých obyvatelia neplatili štátne dane a nerobotovali. V 90. rokoch 16. storočia vojny proti Turkom vyžadovali nové a vyššie dane, takže skončilo obdobie daňovej slobody vo valaských obciach.
V roku 1595 vo Vasiľove bola zdanená jedna celá usadlosť a druhá spolovice, takže platili štátnu daň jeden florén 68 denárov. V roku 1598 bolo vo Vasiľove šesť domov, od ktorých platili daň 6 florénov, teda jeden florén za jeden dom. Nasledujúceho roku župný daňový vyberač Florián David predpísal Vasiľovu okrem štátne dane, ktorá sa zvýšila na 1 florén 50 denárov od jedného domu, aj daň pre Oravské panstvo vo výške 50 denárov od jedného domu. Takže Vasiľovčania platili 9 florénov. Uvedené daňové zaťaženie koncom 16. storočia bolo neznesiteľné, lebo nasledovali neúrodné roky. V daňovom registri roku 1601 zaznačil Florián David, že Vasiľov mal 6 domov, ale pre veľkú biedu boli zdanené len 4 domy, spolu platili 4 florény.
Ján Roman, syn Félixa Hyru, v roku 1598 žiadal zemepána Juraja Thurzu, aby mu znovu udelil a potvrdil privilégium nebohého otca na slobodné vlastníctvo šoltýstva vo Vasiľove. Juraj Thurzo vydal Jánovi Romanovi privilégium 4. septembra 1598. V listine spomína, že nebohý Félix Hyra dostal od Františka Thurzu Šoltýske výsady a poverenie vytvoriť vo Vasiľove 6 usadlostí. Kolonistom sa nepodarilo zúrodniť pôdu pre 6 usadlostí, lebo zem v obci bola kamenistá, plytká a neúrodná. Z uvedeného dôvodu zemepán Juraj Thurzo znížil počet predpísaných usadlostí vo Vasiľove na 5. Zároveň udelil Jánovi Romanovi slobodné právo vlastniť mlyn s dvoma mlynskými kameňmi a pílu na dosky. Ján Roman Vasiľovský sa stal dedičným richtárom, aj jeho potomkovia. Inštitút dedičných richtárov trval vo Vasiľove do zavedenia tereziánskeho urbáru v roku 1774. Dedičnými richtármi boli Hyra, Roman, Vasiľovský, Matejčík, Salacký, Matkovčík, Muťka, Pinka a Chlebnický. Nakoniec Juraj Thurzo zaviazal richtára, aby poddaní z Vasiľova plnili všetky povinnosti voči Oravskému panstvu, išlo o peňažné dane, naturálne dávky a robotné povinnosti.
V druhej polovici 16. storočia sa ustálili chotárne hranice Vasiľova, lebo boli založené susedné obce Babín, Breza, Hruštín, Krušetnica a v roku 1600 Vaňovka.
Porovnaním priezvísk vyskytujúcich sa v urbároch 17. storočia vo Vasiľove a Lokci, v dvoch najstarších obciach Hruštínskeho úvalu je dokázané, že staré rody z Vasiľova a Lokce sa podieľali na zakladaní ostatných obcí Hruštínského úvalu.
Prvé desaťročie 17. storočia bolo pre obec ťažké a pustošivé. V roku 1602 boli v obci obývané len 4 domy, obyvatelia od nich platili daň 8 florénov. Dediny na Orave v roku 1604 rabovali hajdúsi zemepána Štefana Bočkaja, úhlavného nepriateľa palatína Juraja Thurzu a neobišli ani Vasiľov. V rokoch 1608 – 1609 bola obec zbedačená, spustošená, pre veľkú biedu boli súce na zdanenie len dva domy, dva boli opustené. V roku 1619 bolo vo Vasiľove obývaných 5 usadlostí, obyvatelia platili štátnu daň 8 florénov 25 denárov, na strážcov svätej koruny 1 florén a na údržbu kráľovského domu v Bratislave 60 denárov.
V roku 1620 bol richtárom vo Vasiľove Michal zo šoltýskej rale, priezvisko sa neudáva. Pravdepodobne išlo o Michala Muťku. Richtár mal v obci mlyn, osídlených bolo 5 ralí. Vasiľovčania vozili na Oravský hrad soľ, víno, odovzdávali panstvu jarabice a ďalšie naturálne dávky uvedené v urbárnom súpise.
Cirkevne patril Vasiľov v rokoch 1554 – 1594 do farnosti v Sedliackej Dubovej. V roku 1594 založil Juraj Thurzo evanjelickú farnosť v Lokci, ktorú navštevovali obyvatelia z Vasiľova, Babína, Hruštína, Vaňovky, Brezy, Krušetnice a Ťapešova. V roku 1611 vizitoval faru v Lokci superintendent Eliáš Láni. Uviedol, že vo Vasiľove je 6 sedliakov s richtárom, ktorí dávali pánovi farárovi deviatok ovsa a jačmeňa, chlieb, hydinu, víno, sviece a pri sobáši koláče. V kanonickej vizitácii sa uvádza jedna kostolná zemička vo Vasiľove Išlo o roľu za Dielnice s rozlohou 1080 siah štvorcových a lokčiansky pán farár Ladislav ju prenajímal. Pri fare existovala aj škola, ktorú v roku 1604 vypálili bočkajovskí hajdúsi. Kanonická vizitácia z roku 1647 predpisuje naturálne dávky pre farára a učiteľa.
Po potlačení Pikovho povstania na Orave v roku 1672 farnosť v Lokci bola rímsko-katolícka. V 18. storočí sa utvorili nové fary, ale Vasiľov patril do Lokce naďalej. Obecným cirkevným sviatkom vo Vasiľove bol deň sv. Jána a Pavla (26. jún).
V roku 1626 bol vo Vasiľove richtárom Michal Muťka, žilo tu 17 rodín, čo bolo okolo 90 obyvateľov. Sedliackych ralí vo bolo 5 – Ogulčíková, Maximova (Mxinova), Frntulovská, Malikovska a Prčíková. Sedliaci platili poplatok na zámockých drábov. Ďalej boli povinní bojovať vo vojsku svojho zemepána, opravovať Oravský zámok a dávať panstvu dary.
Bezzemkovia sa nazývali komorníci (inguilíni alebo podludníci). Tvorili obecnú chudobu.
Na jeseň roku 1672 vypuklo na Orave povstanie pod vedením zemana Gašpara Piku, ktorému sa podarilo získať na svoju stranu sedliakov valaských obcí. Povstanie potlačil generál Špork a účastníkov dal kruto popraviť na šibeniciach v Oravskom Podzámku. Dňa 15. októbra 1672 poslal Pavol Eszterházy, najvyšší generál Uhorska a dedičný pán Oravského zámku varovný list všetkým oravským richtárom, ktorým zakázal buričstvo v Oravskej župe.
V roku 1676 bol richtárom vo Vasiľove Martin Vasiľovský. Vlastnil polovicu šoltýskej rale a bol najbohatší v obci. Druhá polovica rale bola preľudnená, žilo tu 11 rodín, potomkov šoltýsov a ak chceli prežiť, niektorí museli odísť. Richtár Martin Vasiľovský uznal šoltýske práva iba štyrom, ostatní siedmi boli povinní za výsady každoročne platiť. Tak ich chcel prinútiť, aby zo šoltýskej rale odišli a založili si rodiny v novovznikajúcich dedinách. Štyria uznaní šoltýsi sa s richtárom Martinom podieľali na spravovaní dediny, vyberaní daní a súdnej právomoci.
Zemepán Juraj Erdődy v roku 1677 zaviedol pre Vasiľov nový urbár, v ktorom stanovil obyvateľom peňažné dane, naturálne dávky a robotné povinnosti. Šoltýsi platili dane. V sume daní boli zahrnuté povozy (furmanky) a naturálne dávky. Na Oravský hrad vozili víno soľ, platili haringy, ovos pre kone, tešliarsky poplatok, desiatok od mlyna, oviec, šindľov a na vyzbrojenie zámockých drábov. Sedliaci platili aj domovú daň, nájom za pasienky, poplatok na katov, panských strážcov a iné poplatky.
Počas kuruckých bojov dedina veľmi spustla. V uvedenom roku boli poddaní osadení len na 1,12 usadlosti, ostatné grunty boli opustené.
V 18. storočí nastali pokojnejšie časy, lebo skončili stavovské povstania. Obyvateľov trápili nečakané pohromy v podobe neúrodných rokov a moru. V roku 1709 vypukol v Lokci čierny mor, zomrelo tu 96 ľudí a keďže Vasiľovčania chodievali do lokčianskeho kostola, rozšíril sa mor aj do Vasiľova. V roku 1715 žilo vo Vasiľove 30 rodín, okolo 150 obyvateľov na 3 raliach. Vysievali 482 korcov zrna, z lúk zviezli 66 vozov sena. Lúky mali dobré, pasienkov dostatok, ale oráčiny boli neplodné. Richtárom bol Matej Zobo.
Roky 1715 – 1716 sú známe ako neúrodné, zamrznuté roky s hladomorom a morom dobytka. Neúrodu spôsobili júnové mrazy a ľadovec v lete roku 1715. V Oravskej župe sa takmer nič neurodilo a obyvateľstvo upadlo do veľkej biedy. Dobytok pre nedostatok krmu ochorel a vyhynul. V dôsledku hladu a zlej potravy sa medzi obyvateľmi rozmohli rozličné epidémie. Medzi neúrodou najviac postihnuté obce patril Vasiľov. Obyvatelia prinášali domov z poľa nedozretý, ľadovcom zničený ovos, mleli ho, miešali so sečkou a takto konzumovali. Ľudia denne umierali od hladu, boli vysilení a nevládni. Niektorí poddaní odchádzali z Oravy, aby sa zachránili pred hladomorom. Z Vasiľova odišlo na Dolnú zem 16 rodín. Niektorí nenašli živobytie na Dolniakoch a v iných krajinách a do Vasiľova sa vrátili.
V roku 1720 bol richtárom vo Vasiľove Tomáš Prečiník. Žilo tu 18 domácností. Len čo sa obec spamätala z pohromy hladomoru, prišla v roku 1739 ďalšia. Do Vasiľova a okolitých obcí sa rozšíril mor z Poľska. Vo Vasiľove zomrelo 68 obyvateľov, nakazených bolo 150. Župný úrad prikázal prísnu izoláciu obyvateľov týchto dedín. Ak niektorý obyvateľ z vyhlásených nakazených opustil dedinu, mohol ho ktokoľvek zastreliť, lebo každý človek z obcí nakazených morom ohrozoval verejné zdravie a život ostatných. Niektoré staré rody vymreli a vasiľovské rale dostali názvy podľa rodov, ktoré prežili a vlastnili pôdu.
V roku 1770 bol richtárom vo Vasiľove Ján Kotúl, prísažnými Michal Chrobačik, Štefan Kušnierik, Juraj Náčinik a Ondrej Zobik. Vasiľovčania sa zaoberali poľnohospodárstvom a v obci nebolo ani jednej opustenej usadlosti.
Podľa tereziánskej urbárskej regulácie v nížinách chotára, ktorá predstavovala devätinu katastrálneho územia obce, dopestovali žito a jačmeň. Ostatný chotár a oráčiny boli mlačné, mršné a planie, v ktorých toliko ovos se rodí. Vypestovali 392 bratislavských meríc (1 bratislavská merica = 62 litrov) ovsa. Lúky mali neúrodné. Sena narobili 17,5 voza. Pasienky mali pre kravy a kone. Pre voly najímali pasienky od Oravského panstva. Vody pre napájanie dobytka mali v chotári dostatok. V obci bol mlyn, píla, vyrábali šindeľ z dreva, ktorého si mohli narúbať v panskej hore. Vasiľovčania pracovali na pltnici, pestovali ľan, vyrábali plátno a osoh mali z panskej píly v obci. Drevo na kúrenie a na stavbu domov si mohli nabrať z panskej hory. Vasiľovčania chodievali na trhy a jarmoky do Dolného Kubína. Od panských robôt na majeri pod hradom boli oslobodení, ale podľa potreby chodili opravovať Oravský zámok a panskú krčmu pod zámkom. Medzi robotné povinnosti Vasiľovčanov patrilo kosiť panskú poľanu v Račovej. Šoltýsi platili Oravskému panstvu domovú daň. Župní daňoví úradníci Ján Ambrozy a Ladislav Medvecký vyhotovili súpis gazdovských rodín vo Vasiľove. Je zaujímavé, že u rodín, v ktorých otec zomrel, neuviedli meno vdovy, ale meno zosnulého gazdu.
V roku 1774 bolo vo Vasiľove 63 domov a 67 gazdov. Priezviská vasiľovských rodov s koncovkou –ik (ík) vyjadrovali mladšiu generáciu potomkov zo 17. – 18. storočia.
V roku 1778 žilo vo Vasiľove 269 obyvateľov na 7 raliach. Tereziánsky urbár zrušil právo dedičných richtárov zo šoltýskej rale a začal obdobie volených richtárov. Napriek tomu gazdovia naďalej volili za richtárov obyvateľov zo šoltýskej rale. Šoltýsi bývali na 12 usadlostiach a platili domovú daň Oravskému panstvu. sedliaci bývali na 20 usadlostiach a tiež platili domovú daň. Poddaní z jednej usadlosti robotovali pre panstvo so záprahom 10 dní v roku, bez záprahu (ručná robota) 20 dní v roku. V roku 1788 bol richtárom vo Vasiľove Ján Kotúl, prísažnými Ondrej Zobík, Matej Dzubnár a Tomáš Zobík.
V 18. storočí platili roľníci peňažné vojenské dane a do vojenských skladov odovzdávali naturálne dávky zvané porcie, ktoré boli ústne a konské. Medzi ústne porcie patrili potraviny pre vojakov, medzi konské patrili seno, slama a ovos. Okrem toho prispievali na údržbu kasární v Dolnom Kubíne počas zimného ubytovania uhorských vojenských regimentov.
V roku 1818 tu odvelili husársky regiment Bakony z francúzskej hranice a dediny im museli prichystať ubytovanie, potraviny a krmivo pre kone. Pre vojenskú obvodovú komisiu, nazývanú verbovnícke komando, verbovnícki oficieri Vasiľovčania dávali 49 holieb žita, ubytovanie a potraviny. Z Vasiľova boli odvedení do uhorského regimentu mnohí obyvatelia.
V roku 1802 vo Vasiľove žilo 563 obyvateľov. V roku 1824 strašný kamenec zničil všetku švábku (zemiaky) v kvete a ľudí na žobrotu priviedol. Oravský župan vyzval ľudí na dedinách a v mestách, aby prispeli milodarmi roľníkom postihnutých živelnou pohromou.
V roku 1828 bol richtárom vo Vasiľove Ondrej Zubnár, notárom Ján Ružvonik s prísažnými. Richtár a notár dostávali odmenu. V obci žilo 87 rodín, čo bolo 448 ľudí a domov bolo 87.
V roku 1831 bol richtárom Ondrej Kotúl, notárom Tomáš Roman a prísažní. V júli tohto roku sa po Orave rozšíril mor a neobišiel ani Vasiľov. Cholera od júla do novembra si vyžiadala 48 ľudských životov. Nešťastná cholera sa prejavovala horúčkami, hnačkami a vracaním. Liek na choleru vymysleli židovskí lekári v meste Višnica pri Bochni a slúžny Antal Revický prikázal všetkým richtárom pripraviť dostatok tohto lieku a vybrať ľudí, ktorí ošetrovali chorých. Liek pozostával z vínnej pálenky (špiritusu), mletého cesnaku, mletého čierneho korenia, horčičnej múčky, roztlčených španielskych mušiek z lekárne a kafru.
Ošetrovatelia natierali telo chorého touto dostatočne zohriatou a odstátou tekutinou, ďalej mu prikladali na žalúdok zohriaty ovos alebo popol, chorý sa musel vypotiť a piť harmančekový čaj. Pre choleru nezačal školský rok 15. októbra ale až v novembri. Počas cholery bol na konci dediny jeden dom prispôsobený pre nemocnicu (špitál) a mŕtvi do pochovania nesmeli ležať doma, ale v márnici na cintoríne. Okresný felčiar Prochádzka obišiel každú dedinu v Námestovskom okrese a poučoval ľudí ako liečiť chorých a udržiavať hygienu v domácnostiach.
Očkovanie detí proti kiahňam bolo povinné od roku 1817, napriek tomu niektorí rodičia nevedeli, že musia dať svoje deti zaštepiť. Župný lekár Baltazár Demián nariadil obecným babiciam (pôvodným asistentkám), aby každého novorodenca nahlásili na obecný úrad a richtár potom priviezol do Vasiľova obvodného lekára, ktorá deti zaštepil. Učiteľ mohol prijať do školy len zaočkovaného žiaka pre zdravie ostatných. Nebezpečnou detskou chorobou bola červienka. Vyskytovala sa každoročne medzi deťmi po konzumácii nedozretého ovocia, zeleniny, rôznych poľných a lesných plodov.
V rokoch 1832 – 33 sa premnožili vlci a napádali ľudí pri poľných prácach a na cestách.
V roku 1833 bol richtárom Ondrej Kotúl, notárom Tomáš Roman s prísažným Tomášom Voštiakom. Rok 1834 bol neobyčajne suchý, žatva bola slabá a neurodili sa ani zemiaky. Vasiľovskí roľníci kupovali obilie a zemiaky v Poľsku. Od suchoty a páľavy ochorel dobytok na pľúca, lebo pil vodu zo špinavých kaluží. V 20. a 30. rokoch 19. storočia decimoval dobytok mor, nazývaný dul. Išlo o infekčné choroby slintavku a krívačku. Roľníci nesmeli predávať chorý dobytok, utratili ho a zakopali, aby sa nákaza nerozšírila. V roku 1829 ochorel dobytok v Oravskej Jasenici, v roku 1831 v Jasenovej a Oravskej Porube, v roku 1835 na celej Orave, v roku 1838 v Babíne, Zakamennom, Novoti, Lomnej a iných.
V Oravske župe platila zásada, že ak niektorá dedina vyhorela, roľníci ostatných dedín a mestečiek prispeli do zbierky na pomoc pohorelcom. V rokoch 1837 – 1839 richtár Tomáš Voštiak, notár Jozef Ružvonik a prísažný Jozef Muťka zastupovali obec v súdnom spore proti Oravskému komposesorátu. Vasiľov mal územný spor o hoľu Príkra, presnejšie háj Surový. Zástupcovia obce požadovali hoľu, lebo na nej pásli dobytok i ovce. Prokurátor Gašpar Koroda obhajoval Vasiľovcov na súdnom pojednávaní, avšak v roku 1839 zomrel. Richtár Tomáš Voštiak prosil Oravskú župu, aby mu pridelila nového prokurátora Jána Medveckého. Vasiľov sa súdil s Lokcou o pasienky v hore Príkra a Klinec. Spor o lesné pasienky s Oravským komposesorátom pokračoval do roku 1869.
V roku 1837 žilo vo Vasiľove 30 šoltýskych rodín a 71 sedliackych rodín. V roku 1848 richtárom bol Ondrej Kitka do roku 1854, notárom Jozef Ružvonik a prísažným Ondrej Náčin, hrobármi Ján Kopáň a Jozef Grosz, mlynármi Martin Karol a Ján Dalc. V dňoch od februára do mája 1848 prišli do obce cudzí žobráci a zomreli tu. Nikto nevedel ako sa volali a obecný úrad ich dal pochovať na obecnom cintoríne. Do obce chodili panskí hájnici vyberať peniaze za nájom pasienkov na holi Rúbanisko. V roku 1849 sa stal notárom Jozef Múťka a prísažným Pavol Maťák. Spolu s richtárom sa Ondrejom Kitkom sa zúčastnili zhromaždenia v Dolnom Kubíne dňa 7, februára 1849, na ktorom rečnili Jozef Miloslav Hurban, Ctiboh Zoch a Janko Matúška. majster Ján Šilák renovoval v lete 1849 renovoval obraz sv. Trojice v obecnej kaplnke.
Po zrušení poddanstva sa prvé zameranie chotára uskutočnilo v roku 1850 a rozloha obce bola 1611 katastrálnych jutier a 656 siah štvorcových.
Oravský župan v roku 1851 prikázal richtárom obcí zaviesť na každú dedinu pozemkovú knihu a zoznam gazdov. Na meranie pozemkov používali reťaz.
Vasiľov ležal pri hlavnej kráľovskej ceste a v októbri 1851 gazdovia vysadili popri ceste stromy (topole, skorušiny, lipky a ovocné stromy vo vzdialenosti 10 siah). O vasiľovský úsek kráľovskej cesty sa starali aj obyvatelia Beňadova. Obce, ktoré neležali popri hlavnej ceste, dostali na starosť cesty v dedinách ležiacich popri hlavnej ceste. V roku 1851 obyvatelia všetkých obcí Námestovského okresu museli vybudovať most na kráľovskej ceste pri Oravskej Jasenici.
V júli 1852 sa obce pripravovali na slávnosti spojené s prechodom cisárskeho veličenstva Oravou dňa 11. augusta 1852. Každá obec musela poskytnúť sprievodu vozový štvorzáprah a vybrať mladých, urastených šuhajov, ktorí by na koňoch osedlaných tkanými kobercami vítali veličenstvo v Námestove, Slanici, Oravskej Jasenici a Vavrečke. Nakoniec veličenstvo prešlo len cez Kraľovany. V roku 1859 postavili nový drevený most cez Hruštínku.
V zime 1850 a celý rok 1851 boli v horách Námestovského okresu opäť premnožení vlci a medvede. Župan prikazoval ich odstrel. Každý obecný úrad si musel kúpiť pušku (flintu). Slúžny prikazoval richtárom, aby roľníci zabíjali straky a vrabce a ich hlavy priniesli na slúžnovský úrad.
V rokoch 1855 – 1860 bol richtárom vo Vasiľove Ondrej Špagla, notárom Jozef Ružvoň a prísažnými Jozef Muťka, Matej Voštiak a Ondrej Kitka. Vasiľov mal legálne právo predávať (šenkovať) víno od Michala do Vianoc. Po zrušení poddanstva išlo o obecnú krčmu. Prenajímal ju Aron Klein, lebo zaplatil najvyššie nájomné spomedzi uchádzačov Pavla Macáka, Jána Vošku a Ignáca Kotúla.
Oravský župný súd dňa 25. júna 1857 pridelil vasiľovským gruntomajiteľom háj Príkra zvaný Surový. majetok gruntomajiteľov bol začlenený do 32 a päť osmín urbárskych sesií.
V 19. storočí sa opäť zmenili názvy ralí. Uvádzali sa: Voškova, Buožikkova, Maximova (Maxinova), Beglova, Hnojčíkova, Baranova, Šoltýska.
Demografický vývoj vo Vasiľove v rokoch 1870 – 1945 dokazuje, že počet obyvateľov najviac ovplyvňovali morové epidémie a vysťahovalectvo. V roku 1871 sa vyskytla vo Vasiľove epidémia týfusu, v roku 1873 epidémia moru, na jeseň roku 1918 smrteľná chrípka, známa v dejinách Európy ako španielka.
Vysťahovalectvo za Rakúsko – uhorskej monarchie bolo zamerané do Maďarska a na Balkán, v 90. rokoch 19. storočia a prvej tretine 20. storočia do Francúzska a Ameriky. Vasiľovčania odchádzali za prácou s úmyslom zarobiť peniaze, vrátiť sa domov, kúpiť pole, postaviť dom a založiť si rodinu. Tieto sny mnohých sa nesplnili.
Vasiľov od roku 1871 patril do obvodného notárskeho úradu (i matričného od roku 1895) v Lokci. Obvodný notár sa zúčastňoval zasadnutí obecného zastupiteľstva a Vasiľov finančne prispieval na prevádzku obvodného notárskeho úradu.
 
Obecné zastupiteľstvo dňa 31. januára 1903 schválilo stanovy Hasičského spolku vo Vasiľove. Členom spolku bol povinne každý muž vo veku od 18 – 42 rokov. Kto odmietol byť členom hasičského spolku platil daň 10 – 20 korún. Spolok tvorili štyri družstvá: hasičov, striekačov, vodnárov a ochrancov. Počas 1. svetovej vojny spolok zanikol. V roku 1921 bol založený Dobrovoľný hasičský spolok pod vedením Jozefa Hnojčíka. Spolok mal 25 členov a v obci postavili drevenú hasičskú zbrojnicu. Naďalej platilo, že muži ktorí sa nezapojili do hasičskej a strážnej služby, platili na obecný účet výkupné 15 korún ročne. V roku 1934 obecné zastupiteľstvo schválilo požiarno-bezpečnostný štatút. Obyvatelia platili ročné hasičské dávky podľa veľkosti svojich usadlostí.
V prvej svetovej vojne padol Štefan Baraniak dňa 13. augusta 1917 v Rumunsku. Bojoval ako pešiak v domobraneckom honvédskom pluku č. 15.
Vo voľbách roku 1923 bol za starostu zvolený Jozef Škombár. Obecný úrad sa staral o chudobných, osamelých a chorých občanov. Chudobným chorým platil lieky a liečenie z obecného rozpočtu, ak mali domovské právo vo Vasiľove. V 30. rokoch vznikla Okresná starostlivosť o mládež V Námestove, zaviedla sa na školách pravidelná lekárska starostlivosť o žiakov a pre chudobné deti poriadala stravovacie a ošacovacie akcie.
Vasiľovčania si stavali rodinné domy jednoduché a drevené. Dom pozostával z jednej väčšej izby 5x5 m, pitvora 4x2,5 m, kuchyne 4x2,5 m a zadnej komory 4x5 m. Dom bol stavaný tak, že vchod viedol do pitvora, z ktorého sa vchádzalo priamo do kuchyne a po bokoch boli vchody do komory a do izby. Pri dome boli hospodárske stavby (maštale, humno, sýpka). V 30. rokoch 20. storočia bohatší gazdovia stavali domy murované.
Považská župa v roku 1926 vyčlenila Vasiľovu finančný príspevok 80 korún na založenie obecnej knižnice. Obec finančne prispela na vybudovanie Štefánikovej mohyly na Bradle a sochy Antona Bernoláka v Slanici. Miestna osvetová komisia v roku 1936 nacvičila a odohrala divadelné predstavenie.
 
Počas prvej Československej republiky (1918 – 1939) a Slovenského štátu (1939 – 1945) bola všeobecnou povinnosťou všetkých obyvateľov Vasiľova pravidelná starostlivosť o cesty a mosty v obci a o cestu cez Veľký Príslop. Z Vasiľova viedla tzv. vicinálna cesta, dlhá 550 metrov a vyštrkovaná, asfaltovaná cesta ešte neexistovala. Obyvatelia ju opravovali tak, že každoročne vyviezli na cestu 40 hrbčekov 3,5 m3 štrku a rozhrnuli ich po šírke cesty. Štrk a kamennú drť brali z vlastného kameňolomu. Počas jesenných a jarných lejakov sa cesta zničila a práce sa opakovali. Práce usmerňovala obecná vicinálna komisia.
Dva mosty cez Hruštínku boli drevené a stávalo sa, že ich povodne zničili. Spolok bývalých urbaristov vo vlastnom záujme dodal potrebné drevo na opravu mostov a obyvatelia ich svojpomocne opravili. V roku 1931 bol hlavný most cez Hruštínku vo Vasiľove taký zničený, že oprava by mu nepomohla. Bolo treba vybudovať nový most. Poslanci navrhovali železobetónový most a oslovili stavebné firmu Klein a spol. Firma prejavila ochotu vybudovať most, ale chýbali finančné prostriedky. Obecný úrad žiadal subvenciu od okresného úradu a Krajinského úradu a bol ochotný si požičať chýbajúci zvyšok finančných prostriedkov z banky. Situáciu zhoršovala skutočnosť, že obec bola zadĺžená pôžičkou a tak sa stretávala s nedôverou. V roku 1934 začali zemné práce na moste, ale obecný úrad ich musel zastaviť pre nedostatok finančných prostriedkov. V roku 1937 pokračovala výstavba dreveného mosta cez Hruštínku. V roku 1939 bol most na Hruštínke po povodniach opäť v dezolátnom stave. Firma Klein a a spol. vyhotovila Vasiľovu projekt železobetónového mostu, ale obec mala dlhy v bankách a nebola schopná vybudovať tento most.
Po vzniku Slovenského štátu starosta Vasiľova zložil prísahu vernosti v prítomnosti poslancov obecného zastupiteľstva, okresného náčelníka a obvodného notára. Túto prísahu zložili v roku 1939 aj všetci poslanci obecného zastupiteľstva.
Vasiľov bol vždy roľníckou dedinou. Boli tu však aj obchodníci s potravinami, miešaným tovarom, lesnými plodinami. Bol tu aj stolár, mlynár, krajčír. V rokoch 1923 – 1928 sa vo Vasiľove spomína obecná ľadovňa. V januári ju obyvatelia napĺňali ľadovými kryhami, ktoré vydržali do mája.
Vasiľovčania chodili na trhy a jarmoky do Lokce. Trhovníci sa rozložili so šiatrami na obecnej ceste, vedúcej k fare. Počas roka sa v Lokci zaužívalo sedem jarmokov podľa cirkevného kalendára. Vasiľovčania chodievali na trhy aj do Oravského Veselého, Zakamenného a Námestova. Oravské Veselé malo sedem jarmokov, Zákamenné osem a Námestovo tridsať. Vasiľovčania kupovali a predávali na týchto trhoch dobytok, hydinu a poľnohospodárske plodiny, roľnícke náradie, šatstvo, plátno a obuv.
V roku 1927 mal Vasiľov 87 budov, z toho 85 rodinných domov, školu a urbársky mlyn.
Pôda vo Vasiľove bola vlastnícky rozdrobená dedením, darovaním, kúpou, predajom a iným delením. Lúky boli tak rozdrobené, že gazdovia pokosili trávu na jednej parcele a sena mali so plachty.
V roku 1930 chotár vo Vasiľove bol o rozlohe 1587 katastrálnych jutier. Lúky boli nekvalitné pre vysokú zamokrenosť, preto v roku 1931 pasienkové spoločenstvo vykonalo melioráciu lúk v lokalite Sihľa.
Pasienkové spoločenstvo vo Vasiľove kúpilo v roku 1922 od Oravského komposesorátu hoľu a les v obvode Hruštín nazývanú Minčol a Čierny vrch. V roku 1870 sa v týchto lokalitách rozkladal les a pasienok. V roku 1925 Vasiľovčania odlesnili lokalitu úplne a slúžila na pasenie okolo 200 oviec a 130 kusov dobytka. Gazdovia tu vybudovali drevené napájadlá. V roku 1923 kúpilo Vasiľovské pasienkové spoločenstvo 80 katastrálnych jutier hôľnych pasienkov pod názvom Javorisko v Zázrivej od obyvateľov Pribiša. preto vasiľovčania chodili pásť aj do Zázrivej. Pasienkové spoločenstvo vo Vasiľove malo 63 členov.
V roku 1926 bol obecným bačom Ján Jurký, pásol s dvoma valachmi. Od jednej ovce dával gazdovi sedem kilogramov ovčieho syra. Chovali sa tu aj plemenné býky, chov psov bol ojedinelý. Vo Vasiľove bola aj veterinárna služba – obecný mäsoprehliadač. V roku 1935 obecné zastupiteľstvo schválilo poplatky za tzv. zveropolicajnú prehliadku.
Vasiľovský chotár bol vhodnejší na živočíšnu výrobu ako na rastlinnú. Úrodu poľnohospodárskych plodín znižovala nekvalitná pôda, plytká ornica, nedostatok umelých hnojív, drsné klimatické pomery a najmä zaostalý trojpoľný spôsob obrábania pôdy. Hoci trojpoľný systém v Uhorsku zrušil zákon v roku 1894, v obciach sa používal. Pri trojpoľnom hospodárstve sa striedali na jednej tretine ornej pôdy v prvom roku ozimné obilie, v druhom roku jarné obilie alebo iné plodiny a v treťom roku sa pôda neosiala, nechala sa úhorom, ktorý sa využíval na pasenie dobytka. Niekedy úhor nechávali na tom istom mieste aj 2 – 3 roky. Na oráčinách nemohol narásť potrebný hustý trávnik pre kvalitné pasenie, lebo obsahovali plevel a málo hodnotné trávy. Roľníci sa o úhor nestarali, ponechávali ho na prírodu.
Ministerstvo poľnohospodárstva prikázalo Okresnému úradu v Námestove, aby sa postaral o zrušenie trojpoľného systému v uvedených oblastiach a zavedenie pokrokovejších agronomických metód. Trávoužitba na prielohoch sa mala nahradiť pestovaním kŕmnych rastlín. Pôda na spoločných pastvinách sa mala hnojiť umelými hnojivami a pri nedostatočnej výmere pastvín mali roľníci časť oráčin premeniť na stále pastviny.
Hospodársky rok 1924 bol neúrodný, sprevádzaný nepriaznivým počasím a veľkým výskytom myší. V roku 1925 ľadovec a krupobitie zasiahli polia a narobili škody na úrode. Po živelnej pohrome v roku 1934 a povodniach v roku 1936, 1937 a 1940 nasledovala mimoriadna neúroda hlavne zemiakov a obilnín. V roku 1942 boli tri živelné pohromy. Striedal sa ľadovec s prudkými dažďami, čo spôsobilo hnilobu zemiakov. V roku 1943 následne v celom Námestovskom okrese bola katastrofálna neúroda zemiakov. Vasiľovskí roľníci potrebovali a žiadali od Slovenskej obilnej spoločnosti 26,5 vagónov zemiakov. Roľníci boli spokojní so zásobovaním a núdzu o peniaze nemali, lebo netrpeli nezamestnanosťou. Za Slovenského štátu bol dostatok roboty v lesoch, v povozníctve a kto si nenašiel prácu doma chodil na sezónne práce do Nemeckej ríše. Obecný úrad vo Vasiľove v roku 1931 kúpil triér na čistenie obilia, aby roľníci nemuseli chodiť čistiť obilie po okolitých dedinách.
Spolok bývalých urbarialistov vo Vasiľove sa stal v roku 1923 významnou hospodárskou organizáciou. V roku 1922 kúpil od Oravského komposesorátu lesy a horské pasienky. Mali toľko drevenej hmoty, že dodávali drevo na výstavbu mostov, školy, kostola, hasičskej strážnice, obecného domu, rodinných domov, mlyna. Od roku 1866 dávali každoročne dávali škole drevo na kúrenie. Bývalým urbarialistom sa nepodarilo získať rybolovné právo na Hruštínke a ostatných potokoch, hoci sa o to usilovali do roku 1945 a prenajímali ho sezónne od Oravského komposesorátu. V poľovnom revíre poľovníci lovili zajace, vysokú srnčiu a čiernu zver. Poľovné právo obec prenajímala na obdobie šesť rokov za poplatok. Urbár zamestnával dvoch poľných hájnikov. Členovia spolku bývalých urbarialistov mali podľa podielov lesného majetku počet hlasov, ktorými rozhodovali. Prídely dreva do domácnosti záviseli od podielov. Kto mal viac podielov, dostal viac dreva, nadbytok predal, takže drevo bolo významným zdrojom zisku pre rodinu. Valné zhromaždenie podielnikov k hlasovaniu oprávnených volilo predsedu spolku, zástupcu, pokladníka, urbárneho gazdu i členov výboru.
Okrem Spolku bývalých urbarialistov vlastnili lesný majetok vo Vasiľove aj tzv. súkromní drobní lesomajitelia.
 V roku 1937 mal Vasiľov 235 daňových poplatníkov a medzi nimi pribudli aj nové rodiny.
V roku 1945 bolo v obci 89 budov, z toho 87 rodinných domov, škola a mlyn.
V druhej svetovej vojne zahynul pri leteckom nálete 21 – ročný Ján Kotúl dňa 30. septembra 1943 v talianskej Ravene. Ján Roman, prvý predseda Miestneho národného výboru a tajomník Baraniak vypovedali v roku 1945 o udalostiach vo Vasiľove od vypuknutia Slovenského národného povstania do konca vojny nasledovne: Za povstania v auguste 1944 na mobilizáciu povolané ročníky hneď nastúpili do najbližšej posádky v Dolnom Kubíne. Nastúpilo 21 chlapov. Dňa 3. septembra sa založil revolučný národný výbor za prítomnosti pána notára Ladislava Rittera z Lokce. Výbor sa nemohol ujať práce, lebo v krátkom čase prišli do obce Nemci. Asi okolo 10. novembra 1944 začali obec navštevovať partizáni, ktorí prechádzali horami. Zo začiatku len jednotlivo, neskoršie vo väčšom počte. Obyvateľstvo sa chovalo voči nim veľmi slušne. Poskytovalo im všetku pomoc, potraviny, šatstvo a obuv. Mnohokrát celé noci boli v obci, na deň odchádzali do hôr. Okolo Vianoc bývali v obci aj cez deň, čo bolo pred Nemcami tajené. Keď prišli do obce Nemci, partizáni boli hneď upozornení, dostali správy kde a ako sa majú ukryť. Ľudia im jedlo nosili do poľa. Keď prišli do hostinca, občania ich počastovali liehovinami a cigaretami. Hostinský im bol veľmi po ruke, zvlášť jeho syn a zať. Dňa 18. februára 1945 Nemci odvliekli z obce 24 mužov, šiesti utiekli hneď a štyria im utiekli z Martina, keď ich chceli odvliecť do Nemecka. Nemci štyroch mužov odvliekli do Nemecka a títo sa vrátili domov až po ich oslobodení Američanmi. Nemci odvliekli z obce mnoho krmiva, zemiakov, obilia, 30 kusov rožného dobytka a 24 koni.
ŠKOLSTVO A OSVETA V ROKOCH 1833 - 1945
 
Kurentálny protokol mestečka Námestova z rokov 1818 – 1828 obsahuje zaujímavý záznam o vyučovaní vo Vasiľove. Učiteľ Habiňák z Babína v roku 1822 narukoval za vojaka do uhorského vojenského regimentu Bakony, ktorý zimoval v Námestove. Po dvoch rokoch vojenskej služby učiteľ Habiňák dostal dovolenku, prišiel na Oravu a vo Vasiľove učil žiakov. Po skončení dovolenky sa do regimentu nevrátil, lebo vojenský život sa nepáčil a dúfal, že keď bude učiť žiakov v dedine, ktorá nemala učiteľa, oslobodia ho od vojenskej služby. Slúžny v Námestovskom okrese ho vyhlásil za dezertéra a prikázal richtárovi, aby Habiňáka chytil a odviedol na župný úrad.
V kanonickej vizitácií farského úradu v Lokci v roku 1833 sa uvádza, že školské deti vo Vasiľove učil Ján Voška, vasiľovský obyvateľ. Do roku 1833 vasiľovské deti chodili do školy v Lokci, ktorá sa už spomína už v roku 1604. Školská dochádzka nebola povinná, školu navštevovali deti tých rodičov, ktorí chceli aby vedeli čítať a písať. Svedčí o tom vysoká negramotnosť v obci. V 90. rokoch 19. storočia sa niektorí prísažní i richtári podpisovali krížikom. Naproti tomu do obecnej školskej stolice volili len tých rodičov, ktorí vedeli čítať a písať. Ján Voška vyučoval vo svojom dome a rodičia žiakov mu podľa kanonickej vizitácie dávali za odmenu naturálie. Od roku 1850 vyučoval žiakov Jozef Ružôň Repoň, ktorý nebol diplomovaným učiteľom, ale na štúdiách v maďarskom Egri sa naučil maďarčinu i latinčinu. Vyučoval vo svojom dome, školské lavice pre deti nemal a v jeho škole nebola povinná školská dochádzka. Odmeňovaný bol podľa kanonickej vizitácie prírodninami.
V rokoch 1855 – 1863 vyučoval vasiľovský obyvateľ Tomáš Dzobík. Bol vzdelaným mužom, v mladosti študoval teologickú fakultu, ale predčasne vystúpil zo seminára, založil si rodinu a stal sa roľníkom. Vasiľovčania ho nazývali latinákom. Jeho brat bol úradníkom kráľovskej tabule v Pešti. Tomáš Dzobík vyučoval niektoré deti vo svojom dome čítať, písať, počítať, slovenčinu, latinčinu a katechizmus a biblickú históriu. Od roku 1862 sa vyučovalo v rodinnom dome Pavla Romana, obec mu platila za učebňu nájom 5 zlatých a poskytovala vápno na bielenie učebne.
V rokoch 1863 – 1866 vyučoval Jozef Štubendek z Tvrdošína v prenajatom dome č. 35 predmety písanie, čítanie, počty náboženstvo a zemepis, hoci nemal mapu. Jeho záľubou bolo rezbárstvo a po vyučovaní vyrezával z dreva. Deťom na vyučovanie písania pripravoval husacie brká. Za Jozefa Štubendeka nebola povinná školská dochádzka vo Vasiľove.
Od roku 1872 malo Vasiľovo svoju prvú samostatnú budovu. Na jej zakúpenie prispelo 78 domácnosti. Obec vytvorila podmienky, aby sa školská dochádzka stala povinnou pre všetky školopovinné deti. V roku 1894 rodičia zvolili obecnú školskú stolicu. Školská stolica žiadala Školský inšpektorát v Dolnom Kubíne, aby správcom ľudovej školy vo Vasiľove sa stal štát, lebo obec z dôvodu chudoby nebola schopná materiálne zabezpečovať rímskokatolícku školu. V roku 1898 urbarialisti predali drevo, aby prispeli na výstavbu novej školskej budovy.
Obecná školská stolica v roku 1903 pokračovala v úsilí o výstavbu školskej budovy a jej zabezpečenie učebnými prostriedkami. Ministerstvo školstva a národnej osvety darovalo vasiľovskej škole 8 maďarských učebníc. V roku 1930 je o vasiľovskej škole zaznačené:
Budova je v stave zodpovedajúcom. Múry sú z tehál na kamennom soklu. Stropy sú klenuté tehlami medzi železnými traversami. Drevo krovu je zdravé. Krytina je eternitová, bezvadná. Učebňa má zvláštny vchod a meria 7 x 8 x 4 m, frontou obrátená je na severozápad a jedno okno na juhozápad. Rozšírenie školy nadstavbou sa nedoporučuje, nakoľko II. učebňa na I. poschodí by musela byť zariadená v tejže fronte, ktorá menej zodpovedá, okrem toho by sa vyskytli ťažkosti so zriadením schodov a bytov pre druhú učiteľskú silu. Navrhuje sa preto postavenie novej školskej budovy vo dvore, poťažne v záhrade, ktorá by pozostávala zo dvoch učební nad sebou postavených, kabinetu a schodišťa. Hlavná fronta tejto budovy by bola na juhovýchodnej strane a mala by dĺžku 15 m a šírku 8 m, takže by zostal ešte dvor zodpovedajúci veľkosti 15 x 10 m. Z terajšej učebne by sa dal ľahko zariadiť druhý učiteľský byt, ktorý by pozostával z dvoch izieb s príslušenstvom. Toto riešenie by vo Vasiľove účelne vyriešilo otázku rozšírenia školy o druhú triedu a zariadenia druhého učiteľského bytu.
 Obec si na výstavbu vzala pôžičku, z ministerstva školstva dostala dotáciu.
Na Vianoce sa v škole konali detské besiedky obľúbené u matiek. Chudobnejší žiaci dostávali darčeky. Vianoce boli aj príležitosťou pre ochotnícke divadlá. Učitelia ich nacvičovali s členmi Združenia katolíckej mládeže. Stromkové slávnosti predstavovali vítanie jari a konali sa každoročne v apríli. Po kultúrnom programe žiaci s učiteľmi zasadili strom v starostovej záhrade alebo inde v obci.
Začiatok školského roku 1938 – 1939 bol dňa 24. septembra prerušený všeobecnou mobilizáciou mužov od 40 rokov. Túto smutnú zvesť prišiel oznámiť do školy starosta Jozef Škrobár a požiadal učiteľa, aby poslal žiakov pre otcov, ktorí pracovali na poliach a v lesoch. V nasledujúcich dňoch bola slabá školská dochádzka, lebo starší žiaci museli pracovať pri zbere úrody.
V septembri roku 1939 sa Vasiľovčania stali svedkami prechodu nemeckých vojsk cez Oravu na Poľsko. Začala sa druhá svetová vojna. Za Slovenského štátu sa oslavoval 14. marec – výročie štátnej samostatnosti, 4. máj – výročie tragickej smrti Milana Rastislava Štefánika, májový sviatok matiek sa premenoval na Deň slovenskej rodiny a 6. júna sa slávil Deň slovenskej prírody.
V januári a februári 1941/1942 sa nevyučovalo, lebo pec na kúrenie v škole sa prepálila a novú dostali až v marci. Učiteľky počas týchto pecných prázdnin plietli vlnené ponožky a návleky na zápästie (zápästky) pre slovenských vojakov na front. Pre vojnové pomery a zlý stav školskej budovy bolo vyučovanie častejšie prerušované. Vôbec sa nevyučovalo od 1. februára do 1. mája 1945, lebo v škole boli ubytovaní nemeckí vojaci do 2. apríla 1945 a po ich odchode sovietski vojaci. Koncom apríla 1945 bola škola zničená, znečistená, učebné pomôcky rozkradnuté alebo poškodené.
OBEC V ROKOCH 1945 - 1989
 
4. apríla prešiel obcou front. Inokedy vo Veľkonočný pondelok sa mládenci i menší chlapci chystali chodiť po kúpaní. V ten deň nie. Hneď zrána okolo Vasiľova vybuchovali delostrelecké granáty. Popoludní prišli do obce ruskí vojaci.
Veľa obcí hornej Oravy poskytovalo po prechode frontu veľmi smutný obraz. Na miestach niektorých z nich zostali len spáleniská a v celom rade ďalších bolo zničených mnoho domov, hospodárskych stavieb a odvedené značné množstvo dobytka a iných hospodárskych zvierat.
Veľmi zložitá bola vo vtedajšom Námestovskom okrese situácia v zásobovaní základnými potravinami a zo dňa na deň sa zhoršovala. Šírili sa nákazlivé choroby a rástla úmrtnosť detí.
Rozmáhal sa čierny obchod. Situáciu sťažovalo zlé telefonické spojenie s jednotlivými obcami. Motorové vozidlá nemohli jazdiť pre absolútny nedostatok pohonných hmôt a železničné spojenie neexistovalo. Po čiastočnej obnove cestnej siete sa potraviny dovážali na konských povozoch až z okolia Topoľčian, Levíc a Trnavy.
Veľmi výrazne sa po prechode frontu prejavil nedostatok lekárov. Vo vtedajšom okrese Námestovo žilo 32 000 obyvateľov, o ktorých sa staral len jeden lekár. Jediná lekáreň v Námestove bola pri bojových operáciách úplne zničená.
pre zamedzenie šírenia epidémie brušného týfusu sa pre okres Námestovo zriadila epidemická nemocnica. Mimoriadnu pozornosť Orave venovala Komisia pre pomoc vojnou postihnutým krajom pri Úrade predsedníctva vlády. Okrem priamej finančnej pomoci obyvateľom bolo pridelené šatstvo, potraviny a deti boli umiestnené ozdravovní.
I keď obec Vasiľov nebola vojnovými udalosťami postihnutá do takej miery ako niektoré iné obce, predsa odvedením koní, dobytka i odvezením poľnoproduktov od viacerých gazdov sa zložitá situácia zhoršila. Niektorí obyvatelia si po vojne zarábali na živobytie podnikaním.
Pre zlepšenie zdravotnej situácie v okrese Námestovo sa v roku 1947 v rámci akcie Pomoc Orave prikročilo k výstavbe 50 vzorových studní. Vo Vasiľove sa stavala jedna vzorová studňa. Stavali sa aj vzorové záchody.
V roku 1946 sa v obci uvádzalo 274 domácností. Záprahových koní bolo evidovaných 68, nosníc 184. Problémy boli s nedostatkom petroleja, odevov, obuvi aj mnohých potravných článkov (múky, cukru, masti atď.), ale tiež nedostatkom postrojov na kone. Vzhľadom na to, že bol v obci zavedený prúd, petrolej bol prideľovaný len pre domácnosti, ktoré vlastnili stajne bez rozvodov elektrického prúdu. Evidovaných bolo 40 takých miestností. Na mesiac jún 1946 bolo napríklad pre obec pridelených 20 litrov petroleja.
Obec dostávala prídelové lístky na spotrebný tovar a tiež na tabačenky. Rozdeľovníkom Povereníctva priemyslu a obchodu z 10. júla 1946 dostala obec 2 prídelové lístky na pracovnú obuv s koženou podrážkou a 2 lístky na mužskú vychádzkovú obuv s koženou podrážkou a 2 lístky na detskú obuv s koženou podrážkou. Obci bolo pridelených aj 200 tabačeniek. Chudobné rodičky dostali v tom istom roku podporu 150 korún a chudobní občania šatstvo.
Politické dianie tých čias sa v obci výraznejšie neprejavovalo. Obyvatelia sa venovali svojej práci, na ostatné im čas nezostával. koncom roka 1948 a začiatkom roka 1949 predsa len vzniklo v obci napätie. Vedúci obvodného úradu MNV v Lokci 3. januára hlásil Okresnému národnému výboru v Námestove o nepokojnej situácii v obciach Lokca, Vasiľov a Ťapešovo, v súvislosti s vyhlásením farára, aby veriaci nečítali v obecných knižniciach, ale si vytvorili vlastnú farskú knižnicu. Vo všetkých troch dedinách sa na farskú knižnicu začala vykonávať zbierka. Záležitosť vyšetrovala vtedajšia Správa národnej bezpečnosti. Na farára bolo podané trestné oznámenie. Situácia sa postupne ukľudnila. Z vtedajších správ je známe, že Vasiľov bol jedinou obcou tamojšieho obvodu, v ktorej nebol zavedený telefón.
 
Miestny národný výbor
Zložité pomery po roku 1945 kládli na všetkých ľudí vysoké nároky. Nedostatok základných potrieb a mnoho závažných povojnových problémov sťažovalo životné podmienky. Ich riešenia sa ujímali miestne národné výbory, ktoré po prechode frontu preberali správu obcí.
Na základe nariadenia SNR č. 26/1945 vznikli aj obvodné úrady MNV. Obec Vasiľov patrila spolu s obcami Lokca, Ťapešovo a Vavrečka do pôsobenia Obvodného úradu MNV v Lokci. Takáto situácia bola do 21. 7. 1950, kedy bola agenda uvedeného úradu pridelená jednotlivým národným výborom.
 
Výstavba obce
Po roku 1945 si život v obci vyžadoval riešenie množstva problémov. Najskôr to boli len najnutnejšie opravy ciest a budov, neskôr aj väčšie stavebné akcie. Zápasilo sa s nedostatkom stavebného materiálu aj finančných prostriedkov. Z väčších stavebných akcii v povojnovom období to bola výstavba mosta ponad riečku Hruštínku a každoročná oprava ciest. Podieľali sa na tom všetci občania.
V roku 1951 sa opravovali cesty priamo v obci. Už v zimnom období sa navážal kameň. S prácami sa začalo hneď, ako sa ukázalo vhodné počasie. V roku 1951 si občania vybudovali drevenú autobusovú čakáreň. V tom istom roku sa prikročilo k oprave hasičského skladišťa. Vynútila si to nová motorová striekačka, ktorá bola obci pridelená. Hlavná časť prác sa vykonávala v roku 1953. V tom roku bola postavená aj sušiareň hadíc, opravoval sa cintorín a upravovala obecná cesta od štátnej hradskej k cintorínu.
Od začiatku päťdesiatych rokov sa veľa hovorilo o potrebe výstavby kultúrneho domu. V jeseni roku 1953 sa začalo s prácami. Privezený bol piesok, kameň, vápno, cement. Na prácach sa mali podieľať všetci občania, predovšetkým pri výkope základov. Zároveň sa mala robiť úprava rigolov. Väčší rozsah prác sa mal vykonávať v roku 1954. Nedostatok stavebného materiálu a tiež nedostatok pracovných síl práce pribrzdili. Roľníci pracovali na poli, na stavbu posielali deti, čo MNV odmietal. Stavbu viedol predseda MNV. Nakoniec situáciu skomplikoval nedostatok finančných prostriedkov. Na výstavbu kultúrneho domu bolo pridelených len 50 000 korún. V ďalších rokoch sa situácia zlepšila. V roku 1956 sa už robili vonkajšie i vnútorné omietky. Práce boli dokončené v roku 1957. V novopostavenom kultúrnom dome našli svoje umiestnenie aj kancelárie MNV, družstva, obchod s potravinami i jedna trieda školy.
V roku 1959 sa vykonávali práce na prístavbe kultúrneho domu, opravoval sa cintorín (plot a brána). Veľkou udalosťou bolo zavedenie miestneho rozhlasu.
Z roka na rok sa v obci zvyšoval záujem o individuálnu bytovú výstavbu. Zložitá administratíva niektorých obyvateľov viedla k výstavbe rodinných domov bez stavebných povolení.
Od začiatku 60-tych rokov bol záujem takúto výstavbu obmedzovať. V roku 1961 už bolo vydaných päť stavebných povolení. V roku 1962 MNV evidoval osem žiadostí o vydanie stavebného povolenia a dve na prístavbu k existujúcim rodinným domom. Štyria občania si postavili rodinné domy a dvaja pristavali k domom ďalšie obytné miestnosti.
V roku 1965 boli postavené dva nové rodinné domy. Celkove bolo v rokoch 1945 - 1965 postavených 62 nových rodinných domov.
V roku 1964 sa budoval cesta, omietala sa požiarna zbrojnica. O prestavbe hasičskej zbrojnice sa hovorilo na zasadaniach MNV už od roku 1953. V roku 1957 sa konštatovalo, že práce na oprave požiarnej zbrojnice pokračujú pomalým tempom.
V polovici 60-tych rokov sa na program dňa stále častejšie dostávala výstavba vodovodu. Uvažovalo sa o výstavbe spoločného vodovodu s obcou Babín. V roku 1966 sa vykonávala generálna oprava cesty vedúcej z Babína do Lokce. Išla po novej trase. V Kobylárke bolo násypom zmiernené stúpanie. Premiestnený bol aj tam stojaci kríž.
V roku 1967 bola vykonaná generálna oprava elektrickej siete. V novembri toho istého roka sa začalo s výstavbou Materskej školy, zároveň sa robila aj generálna oprava dedinského rozhlasu a začalo sa s prípravami na výstavbu vodovodu (zachytený bol prameň a pripravoval sa projektová dokumentácia). Hlavná časť prác sa rozbehla v roku 1968. Uloženie potrubia bolo ukončené 20. decembra 1968. V ten deň tiekla potrubím prvá voda.
V roku 1968 sa pokračovalo vo výstavbe Materskej školy. V roku 1969 sa začalo s úpravami priestoru pod výstavbu obchodu. Predajňa bola dovtedy umiestnená v kultúrnom dome. Intravilán obce bol rozšírený v časti Sihla. V roku 1970 tam bolo postavených 5 rodinných domov, v roku 1971 dva rodinné domy.
30. 09. 1971 sa uskutočnilo prečíslovanie domov. Od nepamäti sa domy číslovali od cintorína po Kút. Pri novom číslovaní sa táto tradícia porušila. Domy sa začali číslovať od vstupu do obce. V roku 1960 malo 98 domov pridelené číslo, v roku 1971 to už bolo viac ako sto.
13. 01. 1972 sa začalo s prácami na výstavbe obchodu. Piati občania začali s výstavbou domov a 6 bytových jednotiek sa v uvedenom roku stavalo pre pracovníkov JRD. Rozsiahlejšej opravy sa dočkala cesta po Záhumní.
V roku 1973 bola daná do užívania predajňa potravín a pohostinstvo. V roku 1974 bolo daných do užívania 6 bytových jednotiek. V tom istom roku bola rozšírená elektrická sieť do nového intravilánu v Sihle a vyše kostola, spolu s novovybudovaným verejným osvetlením. Dobudovaná bola aj nová cesta na Lokčiansku Maguru a pri cintoríne bol vybudovaný nový most. Úpravami toku Hruštínky na Lúžku sa získala značná plocha, s ktorou sa počítalo na výstavbu ihriska.
Nárast počtu obyvateľov si vyžiadal výstavbu domov. Nový územný plán určil miesto na ich výstavbu v lokalite Sihla. Počítalo sa s výstavbou 80 rodinných domov. V roku 1975 sa tam začalo s výstavbou novej cesty i vodovodu. V roku 1977 sa realizovala výstavba železnej lavičky cez Hruštínku (dovtedy drevená). Rozšírená bola kanalizačná i vodovodná sieť.
Vzhľadom na záujem o výstavbu rodinných domov a nedostatok vhodných pozemkov sa v roku 1978 muselo prikročiť k záberu poľnohospodárskej pôdy pre uvedený účel. Za roky 1976 - 1980 sa v obci postavilo 16 nových rodinných domov.
V roku 1978 sa začalo s rekonštrukčnými prácami na kultúrnom dome. V tom istom roku bola budova ZDŠ (po zrušení) upravená pre potreby Materskej školy. Pri prácach pomohlo miestne JRD (Jednotné roľnícke družstvo). Jedna trieda bývalej ZDŠ (Základnej deväťročnej školy) sa upravila na klubovňu pre mládež.
Medzi najväčšie akcie konca 70-tych rokov sa zaradila rekonštrukcia kultúrneho domu. Rozšírený a zmodernizovaný objekt bol daný do užívania koncom roka 1980.
V štvrtom štvrťroku 1981 sa začalo s výstavbou novej budovy pre Materskú školu. Dokončená bola 19. 11. 1984. Chýbala však kanalizácia, ktorá mala vyústiť v stanici odpadových vôd vybudovanej pre domy v Sihle. Riadna kanalizácia bola vybudovaná v roku 1987 a vyúsťovala v čističke odpadových vôd pri bytovkách JRD. Stavebná skupina pri JRD začala v roku 1981 s výstavbou bytovky pre členov JRD.
Aj v 80-tych rokoch každoročne pribúdali nové súkromné domy. V roku 1984 bolo rozostavaných 8 rodinných domov. Ich výstavba si vyžadovala premiestnenie transformátora, výstavbu nového elektrického vedenia a iné práce.
V roku 1984 bola dokončená poľná cesta Hruštín-Lokca. Jej časť prechádza chotárom obce. V roku 1984 bola dokončená aj výstavba autobusového nástupišťa, čiastočne sa realizovala úprava potoka.
V druhej polovici 80-tych rokov sa vedenie MNV začalo výraznejšie zaoberať životným prostredím. Okolo Hruštínky sa objavovali nepovolené skládky odpadu, čo nepriaznivo vplývalo na tamojšie životné prostredie. a tiež rušilo vzhľad obce. V roku 1987 boli rozmiestnené kontajnery. Zároveň MNV rokoval s Technickými službami v Námestove a koncom roka zabezpečil pre občanov smetné nádoby. Väčšina si ich zakúpila. Odpad sa začal v zime odvážať raz za týždeň a v lete raz za dva týždne.
V roku 1987 s výrazne zlepšilo osvetlenie, namontovaním úspornejších, ale výkonnejších žiaroviek.
V roku 1987 sa ukázal aj problém s pozemkami po výstavbu rodinných domov. Zastavané boli posledné parcely v Sihle. MNV vynakladal nemalé úsilie o rozšírenie intravilánu v časti Lán. Vážnym problémom bola aj otázka nového cintorína. Už niekoľko rokov sa tým MNV zaoberal, ale pre viaceré problémy sa situácia neriešila. MNV dal vypracovať projekt a v roku 1987 sa v jarných mesiacoch začalo s výstavbou domu smútku. Na tejto stavbe i budovaní cintorína sa podieľali všetci občania aj v nasledujúcom roku.
V roku 1988 sa spevňovala cesta v Sihle a vyasfaltovaná bola cesta dole celou dedinou. Rozšírené bolo elektrické osvetlenie a projekčne sa pripravovala výstavba ihriska so šatňami na Lúžku.
Dom smútku s cintorínom bol daný do užívania v auguste roku 1989. Prišiel ho vysvätiť biskup spišskej diecézy Dr. František Tondra.
 
Obyvateľstvo
Od prvého presnejšieho s čítania v roku 1785 sa do roku1945 počet obyvateľov obce Vasiľov výraznejšie nemenil. Najnižší počet bol zaznamenaný v roku 1921. V obci bolo napočítaných 383 obyvateľov. Do roku 1940 sa počet obyvateľov zvýšil na 443 a v ďalších rokoch napriek vojnovým udalostiam i povojnovým problémom mierne narastal. V roku 1948 žilo vo Vasiľove 450 obyvateľov, domov bolo 88. Odvtedy bol nárast počtu obyvateľov rýchlejší. K 31. decembru 1964 v obci žilo 587 obyvateľov.
Zlepšujúce sa zárobkové možnosti vytvárali priaznivejšiu situáciu pre lepšie bývania, ale aj pre lepšie vybavenie domácností. Z roka na rok narastal záujem o výstavbu nových rodinných domov i o nákup rôznych spotrebičov. Už v roku 1945 bol veľký záujem o zakúpenie rádioprijímačov. V roku 1964 bolo rádio skoro v každej domácnosti. V tom istom roku obyvatelia vlastnili aj 11 televíznych prijímačov.
K 31. 12. 1967 žilo v obci 561 obyvateľov, čo bolo oproti poslednému sčítaniu v roku 1961 o 16 viac.
Počas sčítania uskutočneného k 1. decembru 1970 bolo v obci napočítaných 611 obyvateľov, z toho 306 mužov a 305 žien. Do 15 rokov bolo napočítaných 221 obyvateľov, zamestnaných 221 obyvateľov a 126 dôchodcov. V miestnom JRD pracovalo 75 obyvateľov. K uvedenému dátumu bolo evidovaných 105 bytov, z nich 89 malo zavedený vodovod. Celkove bolo napočítaných 44 chladničiek, 85 pračiek, 58 televízorov, 18 vysávačov, 30 motocyklov a 5 osobných automobilov. Domov bolo v obci 104, z nich 4 drevené. Pred rokom 1870 bol postavený jeden murovaný dom, v rokoch 1871 - 1899 bolo murovaných domov 5, v rokoch 1900 - 1945 ich už bolo 31 a 34 v rokoch 1946 - 1960, v rokoch 1961 - 1965 ich bolo 22 a v rokoch 1966 - 1970 ich bolo 11. V roku 1975 žilo v obci 665 obyvateľov.
Sčítanie obyvateľstva sa zaradilo medzi významné udalosti v roku 1980. K termínu sčítania (1. november 1980) žilo v obci 685 obyvateľov, z toho 347 žien a 224 detí do 15 rokov. Domov bolo 130, bytov 135. Chladničiek bolo 118, automobilov 39, pračiek 102 (3 automatické), televízorov 114 (5 farebných). Ústredným kúrením bolo vybavených 53 bytov, vodovod malo 117 bytov a kúpeľňu 102 bytov.
Za prácou mimo obce denne dochádzalo 180 občanov, najviac do Oravských ferozliatinárskych závodov v Širokej, závodov na výrobu valivých ložísk v Mokradi, Makyty Námestovo, Závodov ťažkého strojárstva v Námestove, Agrostavu Námestovo a po vybudovaní Závodov výpočtovej techniky aj tam. Spolu so žiakmi denne služby ČSAD využívalo okolo 400 obyvateľov obce.
 
Poľnohospodárstvo
Rozhodujúca časť obyvateľov obce nachádzala obživu aj po roku 1945 v poľnohospodárstve. Vážnym problémom bola zamokrenosť značného množstva pôdy a tiež jej rozdrobenosť. Črchľa, Košariská, Lipový, Za Lipový, Pod Furmanec, všadiaľ bažinatá pôda, kde rástla len málo hodnotná tráva. Situácia sa mohla zmeniť len odvodnením pozemkov a uskutočnením komasácie. Krátko po vojne sa o tom mohlo len rozprávať. Priaznivejšia situácia sa vytvorila v roku 1947, keď v rámci dvojročného programu bolo možné získať na tieto práce podporu vo výške 4/5 stavebných nákladov a na zvyšok štátom zaručenú pôžičku.
Ešte v roku 1946 obec podal žiadosť o vykonanie meliorácií. Zároveň požiadali o spracovanie projektu stavby. Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy ho schválilo výmerom zo dňa 11. októbra 1947. Druhým problémom boli finančné prostriedky. Obec nebola schopná stavbu realizovať z vlastných zdrojov. 30. októbra 1947 obec požiadala Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave o finančné zabezpečenie projektu odvodnenia pozemkov. Akciu sa podarilo zaradiť do dvojročného plánu. S prvou časťou odvodňovacích prác sa začalo ešte v roku 1947. Podstatná časť prác sa presunula na nasledujúce roky. Celkové náklady na odvodnenie činili 2 mil. 455 tisíc korún. Súčasne sa v obci vykonávala komasácia pozemkov. Najlepšie položené pozemky boli také zamokrené, že tvorili súvislé močiare. ktoré sa nedali obrábať a hospodársky výnos z nich bol nepatrný. Vykonanie komasácie neoddeliteľne súviselo s odvodnením pozemkov.
Melioráciami, ktoré sa vykonávali do roku 1952 sa získalo 15 % ornej pôdy.
Zložitú situáciu v poľnohospodárstve sťažovalo počasie. V roku 1947 postihli Vasiľov veľké suchá. Chlieb sa piekol z ovsa, ktorý sa mlel doma. Z repy sa varil lekvár.
Podobne ako ostatné obce aj pre Vasiľov boli v povojnových rokoch rozpisované povinné dávky mäsa, mlieka, vajec a ostatných poľnohospodárskych produktov. Nebolo jednoduché ich splniť. Hoci sa gazdovia z Vasiľova snažili, nie vždy sa im darilo kontingenty splniť. V každej obci bola zriadená mimoriadna vyživovacia komisia, ktorá mala dozerať na včasné plnenie dodávkových povinností a dodržiavanie osevných plôch. Boli určené plochy, na ktorých sa museli pestovať zemiaky, jačmeň, ovos, ďatelina, kŕmna repa, jarné miešanky, ale ja zelenina. Plnením dodávkových povinností sa zaoberalo takmer každé zasadanie Pléna a Rady MNV vo Vasiľove. Zložitejšia situácia bývala v menej úrodných rokoch. V roku 1948 bola zlá úroda zemiakov. Nepodarilo sa splniť predpísané dodávky. Naopak, dobrá úroda obilia umožnila splniť dodávkové úlohy nad 100 %. Kontingenty boli predpisované podľa výmery obhospodarovanej pôdy.
Roľníci zápasili s množstvom problémov. Bol nedostatok vhodných osív a sadív i iných nevyhnutných potrieb. Na druhej strane množstvo povinností. V roku 1951 bola v obci zriadená roľnícka komisia, ktorá mala predovšetkým sledovať stavy dobytka.
Ťažké boli pre roľníkov vo Vasiľove roky 1952 a 1953. K množstvu problémov sa svojimi vrtochmi pridružilo počasie. 22. júna 1953 padal ľadovec, ktorý poškodil stromy a všetky plodiny. Vážne problémy boli s povinnými dodávkami. Mnohých roľníkov pozývali na MNV na pohovor. Už v roku 1952 sa situácia s kontingentami vyhrotila do takej miery, že roľníci odmietli podpísať zmluvy. Za trest boli šiestim roľníkom zvýšené dodávkové povinnosti. Pre upokojenie verejnosti boli nové výmery zrušené.
V súvislosti s výstavbou textilných továrni na Orave sa jednotlivým obciam predpisovali aj osevné plochy ľanu. Prípisom Dočasnej okresnej správnej komisie v Námestove bolo aj roľníkom vo Vasiľove prikázané pestovať ľan. O jeho pestovanie bol malý záujem, a tak roľníci každoročne dostávali výmery. Napriek tomu sa v roku 1948 predpísané množstvo ľanu nepodarilo splniť. Problémy s ľanom sa spomínajú aj v ďalších rokoch. Popri hospodárení na poli si väčšina roľníkov z Vasiľova finančne vypomáhala pri rôznych príležitostných prácach. Začiatkom päťdesiatych rokov bolo viac roľníkov zamestnaných na stavbe ciest, na stavbe Oravskej priehrady. Neskôr si niektorí našli prácu aj ďalej od domova.
Päťdesiate roky boli aj vo Vasiľove spojené s agitáciou do družstva. V roku 1948 bol založený prípravný výbor. V zápisniciach MNV z tých čias sa hovorilo o potrebe rozšíriť a spevniť družstvo. Nakoniec sa veci vyvinuli ináč. V roku 1952 sa na viacerých zasadaniach MNV opäť o družstve hovorilo, ba prijaté boli aj uznesenia. Spočiatku malo byť menšinové, predovšetkým z členov MNV. Oni sa mali pričiniť o získanie ostatných roľníkov do družstva, prehováraním počas dlhých zimných večerov. Podobná situácia bola každoročne až do založenia družstva. Agitácia vyvrcholila v roku 1959, súčasne s agitáciou roľníkov v Lokci.
18. decembra 1959 súhlasilo 70 malých a stredných roľníkov so založením JRD. Pestovalo obilniny zemiaky a ľan. Silná zviazanosť s pôdou, nedôvera v družstvá, ale aj iné okolnosti viedli 15 roľníkov k tomu, aby zostali hospodáriť samostatne.
11. 6. 1959 komisia vyhliadla pozemok, na ktorom sa mal začať budovať hospodársky dvor. Diskutovalo sa o viacerých možnostiach. Nakoniec sa rozhodlo o výstavbe hospodárskeho dvora v Pod Sihoti.
Do výstavby hospodárskych objektov bol dobytok i ošípané ustajnené u jednotlivých členov družstva. V roku 1960 napriek daždivému počasiu sa darilo s výstavbou kravína, ošipárne. Pripravovala sa výstavba senníka, kurína a silážnej jamy. Do konca augusta bola dokončená výstavba kravína a do konca roka aj ošipárne a tiež kurína, kde sa premiestnili kačky a kurčatá. Roľníci sa ťažko lúčili so svojim dobytkom. Spočiatku nie všetci súhlasili so sústreďovaním hospodárskych zvierat.
Napriek množstvu problémov sa zdalo, že družstvo bude od počiatku prosperovať. Zakrátko sa však ukázali značné problémy. Družstvo nevyplácalo plné pracovné jednotky, ale len zálohy a tak členovia družstva aj ich rodinní príslušníci odchádzali za prácou mimo obce. Pracovná morálka na družstve sa výrazne zhoršila.
Prikročilo sa hospodársko-technickej úprave pôdy. Nový spôsob hospodárenia si každý musel vyskúšať na sebe. Na jar roku 1960 sa na družstevných poliach objavil prvý pásový traktor. V roku 1963 sa vykonali ďalšie úpravy pôdy. Odstránené boli medze na Škihránke, Za Lipovým a v Tinorke, o rok neskôr v Bučníkoch. V Kutine a na Ploštíne boli zrovnané jamy po niekdajšej domácej výrobe tehál. Medze boli odstránené aj v iných častiach chotára. Upravené bolo 40 ha pôdy. V roku 1966 sa rekultivácia pôdy uskutočnila v Rakytinách.
V roku 1964 pracovalo na družstve 79 pracovníkov (58 žien), z toho 68 členov. JRD obhospodarovalo 511 ha poľnohospodárskej pôdy ( 230 ha ornej). 15 súkromne hospodáriacich roľníkov obhospodarovalo 143 ha poľnohospodárskej pôdy ( 78 ha ornej). V roku 1964 sa na družstve prejavil nedostatok pracovných síl.
V roku 1967 boli zrušené povinné dodávky mäsa, mlieka, zemiakov, obilia, ľanu i plánované stavy hospodárskych zvierat a povinné plány osevu. V minulosti narobili tieto opatrenia nemálo problémov všetkým súkromne hospodáriacim roľníkom, ale i družstvám, ktorým boli krátené dotácie, alebo boli ináč postihnuté.
V roku 1967 sa začalo s odvodňovaním pozemkov v Láne, v Timorke a Škihránke, a tiež v chotári Sliepky. Vykonaná bola aj regulácia Ubočového potoka. Práce boli ukončené v roku 1968.
Udalosti z rokov 1968/1969 rozvírili dovtedy pokojnú hladinu aj v obci Vasiľov. V poľnohospodárstve to boli požiadavky súkromne hospodáriacich roľníkov o vykonanie novej hospodársko-technickej úprave pôdy, ba dvaja členovia požiadali o vyčlenenie ich pôdy z družstva.
V roku 1969 družstvo nakúpilo ovce. Salaš bol najskôr Pod Surovým, potom na holi vyše Hruštína. V roku 1969 sa JRD pripojilo na miestny vodovod, začalo sa s výstavbou ciest, po hospodárskom dvore, okolo plota boli vysadené topole a smútočné vŕby.
V roku 1972 sa začalo s výstavbou kravína pre 208 kusov dojníc.
V roku 1973 sedem súkromne hospodáriacich roľníkov vstúpilo do JRD. Zostávajúcich osem to aj v roku 1973 odmietlo. V rokoch 1973 - 1974 sa vykonávali rekultivačné práce.
Medzníkom v histórii JRD bol rok 1974. Došlo k zlúčeniu JRD Babína a Vasiľova a vzniklo JRD 30. výročia oslobodenia so sídlom vo Vasiľove. Od roku 1977 boli spoločné záhumienky s obilím. V roku 1978 JRD zrušilo chov oviec. Celé stádo bolo odpredané JRD Pucov.
V roku 1980 došlo k zmene vo vední družstva. V tom istom roku bolo ukončené veľkoplošné odvodňovanie pôdy v Babíne a dokončené boli meliorácie vo Vasiľove a tiež výstavba odchovne. Ukázala sa potreba zriadenia pridruženej výroby. Zameriavala sa na výstavbu lešení. Jej pričinením sa značne zlepšili hospodárske výsledky družstva.
V prvej polovici 80-tych rokov družstvo postavilo senník, šesť bytových jednotiek, oplotil hospodársky dvor, vybudoval vlastný vodovod. V roku 1986 v priestoroch bývalej školy družstvo zriadilo novú pridruženú výrobu. 10 - 15 žien montovalo súčiastky pre Teslu v Nižnej.
V druhej polovici 80-tych rokov družstvo postavilo sociálno-prevádzkovú budovu, začalo s výstavbou veľkokapacitného senníka a rekonštruovalo niektoré staršie objekty.
Medzi širšou verejnosťou bolo družstvo známe aj chovom športových koní. Medzi deťmi družstevníkov bol veľký záujem o kone. V roku 1988 sa konal prvý ročník pretekov v parkúrovom skákaní. Druhého ročníka v roku 1989 sa zúčastnili jazdci z celého kraja.
 
Školstvo
Po roku 1945 sa v obci vyučovalo v starej školskej budove. Byt i škola boli v dosť schátralom stave. Učiteľky, rodičia a deti školu vyupratovali a vyučovanie pokračovalo od 1. mája do 20. júna 1945.
V školskom roku 1946/1947 bola otvorená Štátna meštianska škola v Lokci aj pre žiakov z Vasiľova, takže starší žiaci z Vasiľova nemuseli chodiť do meštianky v Námestove. V povojnových rokoch prebiehali na dedinách podporné akcie. Z tohto fondu sa konala stravovacia akcia pre 103 detí vo Vasiľove.
V nasledujúcich rokoch pokračovali problémy s učiteľmi, poväčšine nechceli učiť vo Vasiľove. Vo Vasiľove bol veľký záujem o divadlo.
Riaditeľ školy aj s rodičmi vybudoval vo Vasiľove školské pole v starej záhrade pri škole. Spolok bývalých urbarialistov poskytol drevo na oplotenie. Pestovali tu rôzne plodiny, zeleninu a okrasné rastliny.
Školská dochádzka v školskom roku 1958/1959 bola slabšia, lebo sa na škole rozšírili infekčné choroby mums, chrípka a ovčie kiahne. V ďalších rokoch sa výrazne zlepšila hygiena. V škole však chýbal vodovod, zaviedli ho až v roku 1964. Mimoškolská činnosť bola zameraná na prechádzky vo voľnej prírode, nedeľné výlety a branné cvičenia. Žiaci pracovali v krúžkoch a zbierali druhotné suroviny a lesné plody. V roku 1959 nadviazali družobné styky s moravskou školou v Podlesí a žiaci si dopisovali.
V roku 1959 začal vysielať obecný rozhlas a učitelia spolu so žiakmi sa podieľali na tvorbe relácií. V roku 1960 učitelia nacvičili spartakiádne skladby. Po založení JRD v roku 1959 sa zlepšila školská dochádzka, lebo rodičia nezaťažovali svoje deti poľnohospodárskymi prácami. V škole sa venovali aj požiarnej ochrane. Najmä chlapci sa zapájali do činností v požiarnych hliadkach. Starší žiaci vyhrali v roku 1960 okresnú súťaž požiarnych hliadok a postúpili do krajskej súťaže.
V školskom roku 1971/1972 sa vyskytla medzi žiakmi rubeola, osýpky a chrípka. Škola bola opäť dvojtriedna. Budova školy bola vo veľmi zlom stave a riaditelia školy neustále žiadali o vybudovanie novej.
Vasiľovskí žiaci dosahovali dobré výsledky v športových súťažiach, v prednese poézie a výtvarnom súťažení.
V roku 1976 sa začala uvádzať nová koncepcia školskej sústavy, ktorá zakazovala vyučovať v oddeleniach. V jej dôsledku bola vasiľovská dvojtriedna škola zrušená. Podľa nových učebných osnov už nebolo možné vyučovať spolu viac ročníkov. Zrušenie školy malo za následok aj odchod učiteľov, ktorí významne ovplyvňovali spoločenský život v obci.
Väčšia zamestnanosť, hlavne žien si vynútila zriadenie Materskej školy. V roku 1966 navštevovalo Materskú školu 23 detí. V školskom roku 1976/1977 školu navštevovalo 40 detí a v školskom roku 1980/1981 až 48 detí. Vzhľadom na narastajúci počet detí v roku 1984 bola daná do prevádzky so zabezpečením celodennej stravy nová budova Materskej školy s kapacitou 60 detí.
 
Kultúra
V prvých povojnových rokoch sa rozvoju kultúrno-osvetovej práce venovala malá pozornosť. V popredí záujmu bola povojnová obnova hospodárstva, zabezpečenie zásobovania a v dedinách hlavne chod poľnohospodárstva. Od konca štyridsiatych rokov sa aj tejto oblasti venovala väčšia pozornosť. Najzávažnejší problém bol nedostatok vhodných priestorov. Veľa sa o tom hovorilo na zasadaniach MNV.
So samotnou výstavbou kultúrneho domu sa začalo v roku 1953. Pre nedostatok pracovných síl a hlavne finančných prostriedkov sa dokončenie stavby odďaľovalo. Kultúrny dom sa podarilo dobudovať v roku 1957. V tom istom roku sa za výhodných podmienok podarilo získať zo žilinského divadla kulisy. Divadelní ochotníci z obce pri tej príležitosti zahrali divadlo.
V roku 1958 sa rozhodlo o prístavbe javiska ku kultúrnemu domu, ktorá sa realizovala v rokoch 1959 - 1961. Práce na dokončení sa odďaľovali, čo sa prejavilo v problémoch s nacvičovaním divadelných hier. Celkovo bolo začiatkom 60-tych rokov badať v kultúre menšiu aktivitu ako v predchádzajúcich rokoch. Pravidelnejšie pracoval rozhlasový krúžok, ktorý pripravoval relácie do miestneho rozhlasu. V roku 1962 sa opäť aktivita v kultúrno-osvetovej činnosti zvýšila. Konštatovalo sa, že obec má slušný kultúrny dom, zriadené kino a podmienky na konanie divadelných predstavení.
V roku 1964 sa divadelní ochotníci na niekoľko rokov odmlčali. Malo to rôzne príčiny. V roku 1969 sa znovu ozvali, hoci od roku 1977 opäť záujem o ochotnícke divadlo sa znižoval. V roku 1978 sa začalo s generálnou opravou kultúrneho domu.
 
Obchod a služby
Situácia v tejto oblasti bola po roku 1945 dosť zložitá. Hostinec bol zrušený ešte v roku 1937, lebo neprinášal dostatočný zisk.
Svoju predajňu si v obci zriadila JEDNOTA a od začiatku 60-tych rokov tu nepravidelne dochádzala pojazdná predajňa mäsa.
V roku 1969 sa začalo s úpravami priestoru pod výstavbu obchodu. Predajňa bola dovtedy umiestnená v kultúrnom dome. Výstavba obchodu bola v pláne už od roku 1967. Prístupom vtedajšej Jednoty sa práce odďaľovali.
Novú predajňu potravín aj s pohostinstvom sa podarilo dať do užívania v roku 1973.
Za lekárom občania dochádzali do Lokce, kde bolo zriadené Obvodné zdravotné stredisko. Ordinoval tu praktický lekár, zubný lekár a bola tu zriadená aj detská poradňa. Po roku 1976 sa deti väčšinou rodili v novopostavenej nemocnici v Dolnom Kubíne.
O doručovanie pošty sa staral Poštový úrad v Lokci. V roku 1976 boli u občanov len tri funkčné telefónne prístroje a v priebehu rokov sa počet zavedených telefónov zvyšoval.
V roku 1957 bola v obci zriadená Prevádzkáreň MNV zameraná na elektroinštalačné práce.
V roku 1968 bola zriadená Pridružená výroba MNV Vasiľov. V rámci nej vznikla maliarsko-natieračská a stavebná skupina. Mali získavať peniaze na zveľaďovanie obce. Pracovali po celom Slovensku. Zakrátko k nim pribudlo aj čaluníctvo. K pridruženej výrobe sa pridala Drobná prevádzkareň pri MNV Vasiľov, ktorá zabezpečovala tieto služby: nákladná doprava, stavebná činnosť, maliarske a natieračské práce, obchodná činnosť so stavebným materiálom. K dispozícii mala 4 nákladné automobily, autožeriav, dva traktory a fekálny voz. Umiestnená bola v budove bývalej Materskej školy. Prevádzka zamestnávala 14 pracovníkov a časť svojho zisku odvádzala do rozpočtu MNV.
 
Spolky
Požiarna ochrana
Počas vojny hasičstvo nevykonávalo takmer nijakú činnosť. Rovnaká situácia bola aj v roku 1945. S obnovou činnosti sa začalo v celej republike od roku 1946. Vybavenie hasičov v obci Vasiľov nezodpovedalo požiadavkám, ktoré sa kládli na hasičské zbory. Opatrenia proti požiarom sa zosilnili v roku 1947, v čase veľkého sucha. Gazdovia museli mať vo dvore sud s vodou, rebrík, hák a handry na hasenie. V obci musela byť zriadená strážna hliadka. Strážnu službu vykonával každý občan vo veku od 18 do 60 rokov.
V roku 1951 vasiľovskí hasiči získali motorovú striekačku. Táto okolnosť si vynútila opravu existujúceho hasičského skladiska.
V lete v roku 1952 boli v potoku vybudované dve stavadlá, ktoré mali zadržiavať vodu pre prípad požiaru. V tom roku bola postavená sušiareň hadíc. V roku 1953 bolo vytvorené aj ženské požiarne družstvo, ktorému boli pridelené vychádzkové uniformy.
Po roku 1945 obec nezaznamenala požiar. Väčší požiar vypukol až v roku 1960. Vďaka rýchlemu zásahu hasičov nezhorela žiadna obytná budova.
Napriek rôznym výkyvom v práci vasiľovských hasičov nebolo možné ich prácu zle hodnotiť. Pri listovaní archívnych materiálov z tých čias sa radili skôr medzi lepšie organizácie.
 
Telovýchovná jednota
Počiatky organizovanej telovýchovy v obci siahajú do začiatku 60-tych rokov 20. storočia. Dovtedy to boli len snahy o vytvorenie podmienok pre pestovanie športu. V jeseni roku 1953 sa na pozemku nazývanom Lúžok robili prípravy na výstavbu športového ihriska.
Telovýchovná jednota bola v obci založená v roku 1963. V roku 1964 sa v obci uskutočnil prvý riadny futbalový zápas. V sezóne 1965/1966 sa medzi desiatimi mužstvami III. triedy Sever umiestnili futbalisti z Vasiľova na druhom mieste a v roku 1969/1970 na prvom mieste.
V roku 1973 sa uskutočnili oslavy 10. výročia založenia Telovýchovnej jednoty Družstevník Vasiľov. Hlavným bodom programu bol futbalový turnaj.
Telovýchovná jednota zápasila s viacerými problémami. Malé ihrisko, chýbali vhodné šatne, nevyhovovala ani príjazdová cesta. Mali však vlastný autobus. Z prostriedkov Telovýchovnej jednoty bolo vybudované volejbalové ihrisko pri Materskej škole.
 
OBEC PO ROKU 1989
Správa obce
 Rok 1989 bol prelomový aj pre obyvateľov obce Vasiľov. Udalosti tých čias priniesli zmeny do všetkých oblastí života. Nebolo núdze aj o strach, že bude vojna, či zdražovanie, alebo znehodnotenie peňazí. Ľudia si robili zásoby. V potravinách bol vykúpený všetok tovar.
Zmeny vo vedení celého štátu sa nemohli neprejaviť aj vo vedení MNV. V obci bolo založené hnutie Verejnosť proti násiliu. Druhou veľmi aktívnou stranou bolo Kresťansko-demokratické hnutie. Ich zástupcovia žiadali zastúpenie v MNV.
Na udalosti v obci bol veľmi bohatý rok 1990. Najvýznamnejšou udalosťou boli voľby do Slovenskej národnej rady, Snemovne národov a Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia.
Odvtedy sa konali voľby každé 4 roky (1992,1994,1998 a 2002).
 
Obyvateľstvo
 Z 2. na 3. marca 1991 sa uskutočnilo sčítanie obyvateľstva. Od posledného sčítania v roku 1980 v obci pribudlo 26 nových domov. Celkovo bolo v obci 156 domov. Zo 156 domov malo 130 ústredné kúrenie a kúpeľňu. V roku 1980 malo 5 domácností farebný televízor a v roku 1991 to už bolo 80 domácností. V 46 domácnostiach pribudli automatické práčky a v 28 domácnostiach osobné automobily.
Z 347 zamestnaných 213 dochádzalo do zamestnania mimo obce, 134 občanov pracovalo na miestnom JRD. Celkove ku dňu sčítania žilo v obci 739 obyvateľov, z toho 224 detí do 15 rokov. 736 občanov rímsko-katolíckeho vierovyznania, dvaja grécko-katolíckeho a jeden občan evanjelického vierovyznania.
Likvidáciou Závodov výpočtovej techniky v Námestove, zrušením montáže súčiastok pre SEZ Dolný Kubín vo Vasiľove, ale aj obmedzovaním výroby v iných závodoch, koncom roka 1991 zostali aj vo Vavrečke viacerí obyvatelia bez práce. Koncom roka 1991 to bolo 70 občanov.
 
Výstavba obce
Výrazná podpora výstavby rodinných domov ovplyvňovala výstavbu aj vo Vasiľove. V roku 1990 získalo stavebné povolenie osem obyvateľov. V ďalších rokoch sa záujem o výstavbu nových rodinných domov znižoval. Ovplyvňovali to rastúce ceny stavebných materiálov, menej finančných prostriedkov, ale aj nedostatok stavebných pozemkov.
V roku 1993 bol po obci vybudovaný káblový rozvod televízneho signálu. Koncom roka už mohli obyvatelia sledovať nielen obidva slovenské programy, ale aj vysielanie zo zahraničia.
 
Poľnohospodárstvo
Koncom roka 1989 v súvislosti s dianím v celom štáte došlo k nezhodám medzi družstevníkmi v Babíne a vo Vasiľove. Vypočítali si výhody i nevýhody spojenia v spoločnom družstve. Z radov členov družstva sa vytvorilo hnutie Verejnosti proti násiliu. Hnutie požiadalo predsedu družstva o odstúpenie z funkcie. Vznikla zložitá situácia. Predseda družstva sa bránil. Odmietol odstúpiť. K tomu sa začali ozývať hlasy o potrebe rozdeliť družstvo.
V roku 1990 sa spory vyostrili. Členovia družstva z Babína a Vasiľova si všeličo vyčítali. Vážne spory vznikli pri delení pridruženej výroby. Riešila to až arbitráž v Banskej Bystrici, nakoniec až Štátna arbitráž v Bratislave.
Pri fyzickom delení si Babínčania odviezli z Vasiľova stroje, traktory, autá, zásoby, dobytok a iné. Vo Vasiľove zostali prázdne niektoré hospodárske stavby, ale družstvo mohlo bez zastavenia hospodáriť ďalej. O vyčlenenie pôdy požiadal vtom čase len jeden roľník. V nasledujúcich rokoch sa však vzhľadom na zvyšovanie životných nákladov i na iné okolnosti sa zvyšovali požiadavky členov družstva na väčšie plochy záhumienok. V roku 1992 niektorí družstevníci už hospodárili na 3 - 4 ha pôdy.
V roku 1991 stálo družstvo pred bankrotom. Zachránila ho pridružená výrob. Muselo sa prikročiť k zmene štruktúry výroby, predovšetkým znížiť výrobu zemiakov. Vzhľadom na veľké požiadavky družstevníkov na pôdu sa musela obmedziť aj výroba mäsa a mlieka. Podstatne sa znížili stavy traktoristov a opravárov.
28. 2. 1992 bola do kultúrneho domu zvolaná členská schôdza družstva. Boli na ňu pozvané všetky oprávnené osoby, ktoré v družstve pracovali, boli členmi a mali v družstve pôdu. Tajným hlasovaním bola zvolená komisia, ktorá mala pripraviť transformačný projekt družstva. Transformačný projekt bol schválený na valnej hromade. Majitelia pôdy sa jednoznačne vyjadrili, že nechcú hospodáriť samostatne, ale v družstve. Nesúhlasne stanovisko vyjadrili len štyria občania, ktorým bola pôda vrátená a hospodárili súkromne.
Na program dňa sa v obci dostala aj otázka lesov, predovšetkým urbárskych.
Transformácia družstva nepriniesla zmeny. Družstvo skončilo svoje hospodárenie za rok 1993 so stratou. Prvýkrát sa však vyplatilo nájomné za pôdu a to prostredníctvom obilia.
 
Školstvo a kultúra
V roku 1991 požiadal Obecný úrad vo Vasiľove vedenie Základnej školy v Lokci o zriadenie troch tried základnej školy v nevyužitých priestoroch Materskej školy vo Vasiľove.
Od 1. 9. 1991 sa prvý, druhý a tretí ročník začal vyučovať vo Vasiľove.
V školskom roku 1990/1991 Materskú školu vo Vasiľove navštevovalo 36 detí.
V roku 1994 obec požiadala Heraldickú komisiu o spracovanie návrhu obecného erbu. Komisia vychádzala z odtlačku kovového typária na písomnosti z roku 1870. Pečatidlo pochádza pravdepodobne zo 17. storočia.
Po dôkladnom štúdiu komisia navrhla obecný erb: V modrom štíte zlatý Kristov monogram IHS s krížikom, pod ním tri strieborné ruže na zlatých stopkách.